Podvojné účtovníctvo & Mzdy  & Dane & Reporting

VITAJTE V GMJ CONSULTING!

https://www.gmjconsulting.sk/

MEDZINÁRODNÉ OBCHODNÉ VZŤAHY A ROZDIELY V LEGISLATÍVE PRE ORGANIZAČNÉ ZLOŽKY V ZAHRANIČÍ

 

 

Rozhodujete sa o tom, že vstúpite na zahraničný trh a rozšírite svoje podnikanie? Hľadáte spôsoby ako by to bolo možné a čo je najviac efektívne? Vstúpiť na zahraničné trhy a začať obchodné vzťahy so zahraničím sa dá viacerými spôsobmi. Niekedy stačí svoje predaje smerovať na blízke zahraničné trhy ako je napr. Česká republika, Rakúsko prípadne Poľsko, nadviazať obchodné vzťahy s veľkoobchodníkmi, či hľadať obdobné distribučné kanále cez ktoré je možné predávať Vaše produkty, no v niektorých prípadoch sa už musíte zaoberať myšlienkou založenia organizačnej zložky na zahraničnom území.

 

 

 

Založenie organizačnej zložky v zahraničí

 

V určitých momentoch, keď už neviete nájsť dostatočný priestor na sprostredkovanie predaja Vašich produktov, prípadne služieb zahraničným obchodným partnerom, je na mieste uvažovať o zriadení organizačnej zložky v zahraničí alebo o založení samotnej spoločnosti v zahraničí. Finančne výhodnejšie je to najmä v prípade, ak sú Vaše predaje v zahraničí natoľko veľké, že z daňového hľadiska je to pre Vás výhodnejšie ako fakturovať do zahraničia. V tomto prípade si však musíte dať pozor na niektoré skutočnosti a to pri účtovnom a daňovom hľadisku najmä na to, že vedenie účtovníctva takejto organizačnej zložky založenej účtovnou jednotkou SR sa musí riadiť účtovnými a daňovými predpismi štátu na území ktorého bola organizačná zložka zriadená.

 

Najatraktívnejší a aj nám Slovákom najbližší zahraničný trh je práve Česká republika. Jednou z najväčších výhod je najmä jazyk, nakoľko sa tu ľahko dohovoríte, aj keď angličtina nie je Vaša silná stránka. Ďalšia veľká výhoda je aj skutočnosť, že česká účtovná a daňová legislatíva je tej našej podstatne blízka. Rozdielov tu nie je až tak veľa a ak aj nemáte s vedením účtovníctva podľa tejto legislatívy skúsenosti, nestratíte sa. Pozor si musíte dať len na niekoľko malých rozdielov, ktoré majú naši český bratia odlišné.  Niektoré z nich sú napríklad v oblasti oceňovania majetku, tvorby analytických účtov, či účtovaní nákladov a výnosov.

 

Čo môže byť pre podnikateľa zaujímavé je napr. možnosť optimalizácie daňovej zaťaženosti pri dani z príjmov. Každý sa totiž snaží svoj základ dane na konci roka optimalizovať natoľko, aby výsledná daň k úhrade bola čo najnižšia. V tejto oblasti je zaujímavé, že podľa českej legislatívy si spoločnosť tvorí napr. „Rezervu na daň z príjmov“, čo znamená, že si ku koncu roka náklady navýši o možnú platbu dane v budúcom roku, nakoľko súvisí s aktuálnym účtovným obdobím. Túto rezervu rozpustí až v nasledujúcom období a preúčtuje na účet pohľadávok. Na Slovensku takýto pojem neexistuje a naša legislatíva takúto možnosť nepozná. Daňová povinnosť je ku koncu aktuálneho obdobia zaúčtovaná v súvahe. Ďalšou zaujímavosťou v tejto oblasti je napr. tvorba opravných položiek k pohľadávkam a teda k faktúram, ktoré nemáte uhradené od svojich odberateľov. Ak Vám odberateľ faktúru neuhradí dlhšie ako jeden rok, môžeme si o určité percento z jej hodnoty znížiť daňovú povinnosť, ak samozrejme spĺňate aj ostatné podmienky podľa Zákona o dani z príjmov. Na SR je to 20% jej hodnoty po uplynutí 360 dní, 50% ak od splatnosti faktúry uplynie 720 dní a celú hodnotu 100% až po uplynutí 1080 dní a teda troch rokov. V ČR je táto oblasť daňovo riešená inak. Z hodnoty nezaplatenej faktúry si tak môžete uplatniť 50% už po uplynutí 18 mesiacov (cca 540 dní) od dátumu splatnosti a 100% hodnoty po uplynutí 30 mesiacov (900 dní) a teda 2,5 roka.

 

 

 

A čo tak blízke Poľsko? Na území Poľska je založenie organizačnej zložky samozrejme taktiež možné, no rozdiely v účtovnej a daňovej legislatíve už nie sú také zanedbateľné ako je tu v porovnaní s ČR. Pozor si musíte dať nie len na kompletné vedenie účtovníctva, ale v praxi ani s jazykom to už nie je také ľahké. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že dorozumieť sa v Poľsku so slovenčino-polštinou nebude až také ťažké, odborné ekonomické výrazy sú iné a porozumieť im nie je také jednoduché. Aby sme sa neoddialili od témy dani z príjmu, uvedieme si príklad z tejto oblasti no z trocha iného súdka.

 

Súčasťou daňového priznania sú aj účtovné a daňové odpisy majetku. Ak Vám v minulosti účtovník odporúčal kúpu auta na firmu namiesto na Vás ako na fyzickú osobu, odpisy mohli byť taktiež jedným z dôvodov. Ak majetok, napr. auto vlastníte na firmu, odpisy vstupujú do základu dane a ovplyvňujú ho tým správnym smerom – znižujú základ dane. V prípade, že túžite vlastniť naozaj luxusné vozidlo, existujú tu isté obmedzenia. Ak vlastníte takéto luxusné vozidlo vo svojej firme zriadenej v Poľsku a jeho hodnota prevažuje 150 000 PLN (34 149,12€ prepočítané kurzom k 1.9.2020), odpisy si môžete uplatniť len pomerovo do tejto hodnoty. Ak napr. hodnota auta je 50 000 € (214 945 PLN) tak odpisy k rozdielu medzi týmito dvoma hodnotami (v tomto prípade z hodnoty 15 850, 88 € počítame odpisy na 4 roky rovnomerne a teda 3 962, 72 €) už nie sú daňovo uznané a nemôžu znížiť základ dane.   Na území SR sú odpisy k luxusným vozidlám, taktiež obmedzené, no legislatíva ich upravuje odlišne. Zákon o dani z príjmov v tomto prípade u nás stanovuje hranicu vzťahujúcu sa na základ dane daňovníka a hodnotu luxusného vozidla rovnú alebo vyššiu ako 48 000 €. Ak teda vo firme na území SR vlastníte luxusné vozidlo pričom jeho hodnota je rovná alebo vyššia ako 48 000 €, môžete si odpisy (vo výške 12 000 €) daňovo uznať v plnej výške ak za určené obdobie dosiahnete rozdiel medzi výnosmi a nákladmi rovný alebo vyšší ako 12 000 €. Odpisy k obstarávacej cene vozidla, ktorá prevyšuje 48 000 €, však ani u nás nie sú daňovo uznateľné. Slovenská legislatíva teda v tomto prípade prihliada na to, či sú Vaše výsledky (základ dane) aspoň v tej výške ako sú samotné odpisy, aby nedochádzalo k nedobrovoľnému obohacovaniu sa na dani. Tieto hodnoty sa samozrejme násobia počtom takýchto áut, no v tomto prípade sa Vám naopak viac oplatí vlastniť vo firme Porsche na Slovensku ako v Poľsku.

 

 

 

 

 

utor: Ing. Jaroslava Gondová